Vyhral som. Nie však na veľkých pretekoch, nie nad najlepšími jazdcami vôbec a nie s náskokom na aký som bol zvyknutý. Všetko na svete mi hovorí, aby som šport nechal minulosti a prestal veriť v zázraky.

Dokážem to?! Nie..

Majstrovstvá Európy v Zimnom triatlone.
Po behu a biku som na čele pretekov, necítim únavu a viem že som najlepší. Nikto tomu nemože uveriť. Cítim ako sa ma všetci boja, ako sa za mnou trápia..
Som však jediný kto pozná pravdu a vie ako pre mňa preteky dopadnú. S ochrnutou nohou nieje možné behať na lyžiach a tak končím hlboko v poli porazených. Bolo to veľké víťazstvo pretože po dnešku konečne viem že na to stále mám, rovnako však viem že už nikdy nevyhrám. Trpká chuť víťazstva, oveľa horšia ako prehra.. ..neveril by som

Som späť !!?

Rok 2006. 13 mesiacov od chvíle kedy mi železná rampa rozdrtila nohu stojim opäť na štarte s číslom 13..
Nebojim sa superov, nebojim sa znovu jazdiť na biku, ani prehrať.
Preto som však neprišiel, prišiel som sa vrátiť..